Sviatočný nedeľný deň 10. novembra 2024 bol v Bratislave o čosi výraznejším sviatkom vďaka tretiemu koncertu festivalu Melos-Étos. V Moyzesovej sieni filozofickej fakulty sa predstavilo Trio Catch, ktorého členom je sympatický, technicky vyspelý a hudobne rozhľadený klarinetista Martin Adámek. Mladý (ešte ani nie tridsaťročný) slovenský rodák bol pre mnohých návštevníkov lákadlom, keďže dlhodobo pôsobí v zahraničí a zvyčajne ho u nás počuť ako sólistu po boku orchestrov. Komorná hra odkrýva dispozície hráča vždy výraznejšie – vytvorenie subtílnych línií tónu, komunikácia so spoluhráčmi a následná symbióza zvuku, rytmická precíznosť – atribúty, ktoré sa v súčasnej hudbe odhalia ešte výraznejšie.
V interpretácii Tria Catch by sa dalo hovoriť o absolútnom naplnení týchto požiadaviek. Všetky štyri kompozície večera hrali s ľahkosťou, prehľadnosťou a najmä vášňou. Postupne odhaľovali jednotlivé zvukové krajiny. Večer začal jemnou jesennou melanchóliou, dielom Chrysanthemum slovinského skladateľa Vita Žuraja. Subtílne melodické línie sa z rozšumenej polohlasitosti postupne rozvíjali a mocneli, dostávali do konkrétnejšieho zvuku, aby sa následne opäť stratili v dyšnosti. Prelievanie sa cez seba, jemné napájanie do tónov spoluhráča, kopírovanie sa a vytváranie jednoty. Preparovaný klavír znel vďaka umiestneniu gúm patafix ako padajúce kvapky sychravého počasia, pričom dosiahnutý zvukový efekt mal až elektronický charakter.
Najmladšou kompozíciou bola una mica de cosa de no res (trocha niečoho z ničoho) katalánskej skladateľky Heleny Cánovas Parés, ktorá do Bratislavy prišla i osobne. Východiskom diela majú byť gestá, ktoré pri interpretácii vznikajú. Skúmala sa dualita kontrolovaného a voľného, hráči sa kopírovali i hrali súčasne v rovnakom registri, čím zvuk získaval pestrejšiu farebnosť.
Aer od Rakúšana Beata Furrera priniesol rýchlejší pohyb i intenzívnejšie napätie. Kompozícia odkazuje na filozofov, pre ktorých bol podstatou súcna vzduch. Dyšný, rýchlo prúdiaci vzduch je v klarinetovom parte počas veľkej časti kompozície zachytený v drobných rytmických hodnotách. Podobne ako vzduch sú niektoré pasáže redšie. Zjednodušenie faktúry na malý počet tónov, tupé odbíjanie akoby tlkotu času v klavíri, možnosť na predýchnutie sa pred dramatickým zrýchlením. V tomto diele, ale i nasledujúcom Allegre sostenuto od Helmuta Lachenmanna mala klaviristka Sun-Young Nam neľahkú úlohu pohybovania sa medzi klaviatúrou i útrobami strún, zvukové efekty, ktoré vytvorila boli vskutku brilantné. Maximálna precíznosť a kontrola partitúry vyzerala v jej pohybe pri klavíri ako ľahučký tanec. Uchu lahodiace boli aj alikvotné tóny, ktoré sa v Allegre sostenute prenášali z klarinetu do klavíra. Violončelistka Eva Boesch je sťaby chameleónom, ktorý dokáže vďaka širokej tónovej palete absolútne splynúť do zvukového spektra kolegov. Premiérové vystúpenie Tria Catch na Slovensku bolo zvukovou lahôdkou a zároveň synonymom radosti z hry i počúvania. Snáď tu budú hrať čoskoro opäť.
Nedeľa 10. 11. 2024 o 19:00, Moyzesova sieň, Bratislava
Trio Catch
Martin Adámek – klarinety, Eva Boesch – violončelo, Sun-Young Nam – klavír
Vito Žuraj (1979): Chrysanthemum (2015) slovenská premiéra
Helena Cánovas Parés (1994): una mica de cosa de no res (2024) slovenská premiéra
Beat Furrer (1954): Aer (1991) slovenská premiéra
Helmut Lachenmann (1935): Allegro sostenuto (1989) slovenská premiéra
