V rámci cyklu Orchester international sa v Konzerthause vo Viedni predviedol Budapeštiansky festivalový orchester, už tradične pod taktovkou Ivána Fischera. S nimi Sir András Schiff na klavíri splnil vysoké očakávania od tohto večera, ktorý bol venovaný hudobnému odkazu Johannesa Brahmsa.
Hudba začala takmer okamžite, ako publikum privítalo orchester s dirigentom. Iván Fischer akoby iba nastúpil na vlnu energie a Budapeštiansky festivalový orchester od prvého tónu upútal pozornosť diváka. Čiastočne aj preto, že Uhorský tanec č. 1 je naozaj tancom. Má v sebe charakteristický ľudový temperament, rytmickú hravosť a hybné dynamické kontrasty. Orchester ihneď potvrdil, že pre toto dielo má viac ako len dostatočne citlivé vnímanie dynamického spektra. Samozrejme, zaslúžil sa o to aj dirigent, ktorý očividne neplytval expresivitou, pokiaľ si to dramatickosť diela naozaj nevyžadovala.
Schiff s klavírnym krídlom na pódiu kompletne zakryl dirigenta, ktorý bol viditeľný len hráčom orchestru a oči publika tak sledovali výhradne klavírne umenie. Koncert pre klavír a orchester č. 1 d moll op. 15 má emotívnu prvú vetu Maestoso, no dirigent si opäť šetril veľké gestá a držal sa primárne viac dôstojnej majestátnosti. Sólista večera bol tiež spočiatku zdržanlivejší. V dramatických dialógoch odpovedal hlavne artikulovane, no akoby na seba nechcel zbytočne upozorňovať. Odtieň druhej vety Adagio je v jej prvých tónoch udaný jasne lyrickým orchestrálnym vlnením, do ktorého Schiff vstúpil hĺbavým frázovaním. Znelo to, akoby v každom tóne sa snažil čítať zámer skladateľa. V závere vety prišli tiché pasáže, pri ktorých publikum priam zatajilo dych. Jemným, no napriek tomu plným pianissimom, orchester ukázal, že svoje rezervy v dynamike ešte zďaleka nevyčerpal. Tretia, posledná veta sa začala divokým klavírnym vstupom, kde si klavirista dovolil byť dramaticky angažovanejší. Úvodnú tému predal orchestru aj s potrebnou energiou, a ten ju ďalej imitačne prevzal ako štafetu. Tento beh Rondo, Allegro non troppo je zakončený veľkým a ráznym finále. Iván Fischer tu zodpovedal, prečo drží orchester tak skrátka a v rytmickom napätí doprial publiku búrlivé zakončenie. Schiff obdaroval divákov prídavkom Albumblatt a moll Op. Posth., posmrtne vydanou, dvojminútovou skladbou. Nebola to rozlúčka virtuózna, no plná lyriky.
Po prestávke prišlo opäť krátke naladenie sa Uhorským tancom č. 11 d moll. Tento tanec na rozdiel od prvého je čisto autorský bez prevzatej melódie. Ponuré, hojdajúce sa pochodové sláčiky, striedajúce sa s dychmi, boli až melodramaticky ťažkopádne. Dirigent zvolil jemne pomalšie tempo, čo ešte viac hudobne vymaľovalo túto insitnú víziu.
To dramaturgicky vhodne predchádzalo poslednému dielu večera, Symfónii č. 1 c moll op. 68. Neprehlušujúce, no ostro pulzujúce tympany, uviedli Un poco sostenuto – Allegro s typickými prieraznými ťahajúcimi sa sláčikmi romantizmu. V upokojení druhej vety Andante sostenuto lahodne vyčíňalo sólo hoboju s mäkkým zvukom a hravým frázovaním. V tretej vete Un poco Allegretto e grazioso sa medzi úsečne hybnými sláčikmi zvučne a chtivo prejavili lesné rohy ako symetrická odpoveď dreveným dychom. Záverečné Adagio – Più Andante – Allegro, non troppo, ma con brio bolo expozíciou kvalít aj slabostí orchestra. Napätý úvod rozvinul neistý lesný roh spolu s priečnou píšťalou, po ktorých ostatné plechy predniesli zdržanlivú fanfáru ohlasujúc, že príde vznešená téma. Imitačné vrcholenie malo veľmi jasnú gradáciu v každom nástroji. Sláčiková sekcia je jednoznačne pilierom kvality Budapeštianskeho festivalového orchestra. Za nimi zaostávajúce sa ukázali plechové dychové nástroje v tichých pasážach, kde dynamicky jemne balancovali, no v búrlivom závere o ich kvalite nikto nepochyboval. Dirigent Iván Fischer vkladá emócie vtedy, keď potrebuje dosiahnuť adekvátnu reakciu. A orchester preto reaguje citlivo aj na tie najmenšie znaky expresivity.
Silný potlesk publika na záver ešte prerušili piesňou Es geht ein Wehen Op.62 a hráči sa nerozlúčili len ako orchester, ale aj ako zbor, kde členov spája rovnaký úprimný vzťah k hudbe.
Wiener Konzerthaus, Viedeň, 19. novembra 2024
Budapest Festival Orchestra
Iván Fischer
Sir András Schiff
