Prezidentka Mezinárodní Asociace Hudebních informačních center Oľga Smetanová je ředitelkou slovenského Hudobného centra více než deset let. Za dobu jejího působení se mnohé v jeho struktuře a náplni změnilo. Následující rozhovor se týká nejen činnosti tohoto největšího hudebního střediska na Slovensku, ale posvítí si i na hudební život našich sousedů.
Hudobné centrum má spoustu různorodých aktivit (pořádání koncertů a festivalů, vydávání publikací, CD, not, dokumentační činnost, propagace slovenské hudby, prostřednictvím pravidelných komorních matiné pomáhá mladým umělcům, atd.), kterou z nich považujete z hlediska Hudobného centra za svou prioritu? Hudobné centrum má za úlohu podporovať slovenské hudobné umenie. Robí to prostredníctvom všetkých činností, ktoré ste spomínali. Priority sa striedajú v čase a ich rozsah závisí aj od finančných možností.
Která z aktivit je vám osobně nejbližší? Za najdôležitejšie považujem, aby všetky naše aktivity podporovali živé uvádzanie hudby.
Jak dlouho jste ve funkci ředitelky a co se pod vaším vedením změnilo, případně jaký je váš výhled do budoucna? V júni 1999 som vyhrala konkurz na miesto riaditeľky vtedajšieho Národného hudobného centra, ktorého súčasťou bol aj Slovkoncert. Postupne sa zmenila štruktúra a činnosť inštitúcie. Súčasťou Hudobného centra sa stalo dokumentačné pracovisko, kde sme začali mapovať hudobný život na Slovensku. Budujeme dokumentačnú databázu umelcov a podujatí a v tejto súvislosti sme vydali niekoľko slovníkových publikácií o slovenských koncertných umelcoch (inštrumentalistoch), prvé monografie o blues a o folku na Slovensku, o zrode a prvých desaťročiach našej modernej populárnej hudby, o festivale Bratislavské jazzové dni či Bratislavských hudobných slávnostiach. Zintenzívnili sme vydavateľskú činnosť a vydali viaceré publikácie, ktoré na trhu neboli. Napríklad od čias Černušáka tu chýbali dejiny hudby, preto sme preložili Stručné dejiny hudby Geralda Abrahama, Hudbu stredoveku Richarda H. Hoppina, Klasicizmus Charlesa Rosena, titul Experimentálna hudba Michaela Nymana.
Začali sme s vydávaním CD súčasnej hudby a jazzu. V edícii Monumenta Musicae Slovacae sme vydali unikátne nahrávky Antona Zimmermanna v komplete s vreckových partitúrami. Aj koncertnú činnosť sme rozšírili o iné žánre, najmä o jazzové koncerty, začali sme s intenzívnou podporou mladých talentov, vyprofilovali sme Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Žiline na podujatie európskeho formátu, zorganizovali Rok slovenskej hudby 2006 a v rámci neho medzinárodnú skladateľskú súťaž Alexandra Moyzesa, začali udeľovať Cenu Ľudovíta Rajtera, pripravili sme Storočnicu Eugena Suchoňa 2008, stali sme sa členmi medzinárodných organizácií, obnovili účasť na veľtrhu MIDEM v Cannes. A máme ďalšie odvážne plány. Roku 2013 by sme chceli na Slovensku po prvý raz zorganizovať Svetové dni hudby – ISCM World Music Days. Je to veľká výzva, do ktorej by sme chceli zaangažovať všetky hudobné inštitúcie, súbory a ľudí, ktorým súčasná hudba nie je ľahostajná.
Jak se změnila struktura a činnost Hudobného centra po roce 1999, kdy se osamostatnilo? (Před tím jeho aktivity spadaly pod Slovkoncert.) Slovkoncert ako štátný monopol prestal existovať. Časť jeho nekomerčných aktivít robíme naďalej, inú časť prebrali mestá a obce, prípadne iní organizátori, veľa podujatí, ktoré Slovkoncert ako štátna agentúra zastrešoval dokázali prežiť bez podpory štátu, na komerčnej báze. Veď pod Slovkoncert patrili ešte v roku 1999 dokonca baroví muzikanti a cirkusy. Zmena náplne štátnej inštitúcie smerom k činnostiam, ktoré nie je možné systematicky robiť bez podpory štátu bola nevyhnutná.
Jak se obecně změnil kulturní a hudební život na Slovensku po roce 1989? Jak vypadá dnes? Zrušenie štátneho monopolu napomohlo vzniku mnohých nových koncertných podujatí a festivalov, ktoré veľmi úspešne fungujú. Niektoré z nich podporujú mestá a obce, iné sú financované z grantového systému MK SR. Prostredie sa viac diverzifikovalo a možno sa aj viac ukázalo, že v jednotlivých regiónoch je rozdielny záujem o hudobné podujatia.
A tiež, že veľa záleží na zapálených jednotlivcoch. V štatistickom zisťovaní za uplynulý rok sme evidovali takmer 300 subjektov ako hlavných usporiadateľov hudobných podujatí.
Po roku 1999 narástol počet koncertov. V štatistikách sa odrazili aj špecializované podujatia ako už spomínaný Rok slovenskej hudby, či Storočnica Rubena Suchoňa.
Z jakých zdrojů je Hudobné centrum financováno a jaká je obecně podpora kultury na Slovensku, ať už ze strany státu nebo ze soukromých zdrojů? Jak se staví politici k podpoře kulturního života a jaký je rozpočet na kulturu ze státních zdrojů obecně? Celkovo je financovanie kultúry veľmi poddimenzované. Stále chýbajú dlhodobé vízie a koncepcia financovania kultúry. Hudobné centrum je štátna príspevková organizácia, má teda väčšinu finančných prostriedkov na svoju činnosť z MK SR. Asi 20 % zdrojov získavame z vlastných aktivít, projektov, či od partnerov. Sponzorstvo v pravom slova zmysle neexistuje. Výnimky skôr potvrdzujú pravidlo.
Během roku pořádáte pravidelně dvě větší akce – festival/bienále soudobé hudby Mélos Ethos a Středoevropský festival koncertního umění v Žilině, který v letošním roce oslaví své dvacáté výročí. Můžete nám každý z nich přiblížit, jaký je cíl, jaké publikum chcete oslovit, jaká je odezva, podpora a návštěvnost, každého z nich? Melos Ethos je bienále. V minulom roku sme pripravili desiaty ročník. Etabloval sa ako najväčší a najprestížnejší festival súčasnej hudby na Slovensku. Jeho dramaturgia je orientovaná na mapovanie súčasných trendov, ale aj na dobiehanie zameškaného, pretože mnoho kľúčových diel hudby 20. storočia na Slovensku ešte nezaznelo. Napríklad 30 rokov po svetovej premiére Beriovej Sinfonie sme ju v naštudovaní Slovenskej filharmónie pod vedením Zsolta Nagya uviedli aj na Slovensku. Rovnako diela Messiaena, Ligetiho, Kagela, Stockhausena a ďalších klasikov hudby 20. storočia. Hosťami festivalu boli György Ligeti, Arvo Pärt, Steve Reich, Henryk Górecki, Sofia Gubajdulina a ďalší renomovaní skladatelia.
SFKU nadväzoval na dlhoročnú tradíciu prehliadok koncertného umenia na Slovensku, prechádzal rôznymi metamorfózami, až sa nateraz ustálil do súčasnej podoby. Za jeho súčasným úspechom stojí množstvo ľudí, ktorí v priebehu 20tich rokov festival pripravovali a rozvíjali a dodnes nám fandia. Rovnako by festival nemohol existovať bez prirodzeného zázemia, ktoré má v Štátnom komornom orchestri v Žiline, Konzervatóriu v Žiline a u primátora mesta Žilina. Je to v slovenských podmienkach unikát.
Chystáte u příležitosti žilinského jubilea něco speciálního? SFKU je festival s prvkami súťaže. Udeľujeme na ňom Cenu kritiky za najlepší interpretačný výkon v priebehu festivalu. Laureáta pozývame do Žiliny v nasledujúcom roku. Keďže sólistami sú skvelí mladí umelci, je to ťažký výber. Každý koncert je jedinečný zážitok. V tomto roku chceme skoncentrovať laureátov za posledné obdobie, plus organizujeme viac orchestrálnych koncertov. Okrem tých slovenských aj Camerata Salzburg, Petrohradský orchester s trubkárom Sergejom Nakariakovom.
Jaká je vaše spolupráce s Českou republikou? Popřípadě jakým způsobem propagujete slovenskou hudbu ve světě? Veľmi sa teším, že v posledných rokoch sa podarilo zintenzívniť spoluprácu s Pražskou jarou, ktorá v rámci žilinského festivalu udeľuje Cenu Pražskej jari a umožňuje jej nositeľovi účinkovať na Vašom prestižnom festivale. Vďaka tomu sa na festival dostala Adriana Kučerová, Terézia Kružliaková, Štefan Kocán… Českí kritici sú pravidelnými členmi poroty, s Pinguin (neskôr Zemlinského) kvartetom sme ako výsledok ich vystúpenia v Žiline pripravili spoločné CD, českí sólisti a súbory na festivale nikdy nechýbajú. Aj v tomto roku to budú Czech Virtuosi Brno a Bennewitzovo kvarteto.
Jakým způsobem řídíte svou publikační činnost? Podle jakých kritérií se rozhodujete koho budete propagovat, čí noty vydáte, jakou hudbu na CD, knihy a z jakých zdrojů je financujete? Máme vlastnú koncepciu, 
ktorá sleduje isté zámery. Snažíme sa prostredie na Slovensku obohatiť o iné pohľady na hudbu, najmä o tie, ktoré sú vo svete považované za tie najpodnetnejšie. Na Slovensku bolo v minulosti cítiť veľký vplyv muzikológie z germánskej oblasti, chceme aj túto oblasť diverzifikovať. Pri vydávaní kníh je to edícia Preklady, kde vyberáme tituly, ktoré na slovenskom trhu chýbajú a sú veľmi potrebné, vydávame aj pôvodné rukopisy, zdedili sme dlhodobý projekt kompletnej edície Jána Levoslava Bellu, každoročne pripravíme jeden titul z inštruktívnej literatúry. Noty skladieb žijúcich autorov vydávame iba výnimočne, ak si to vyžaduje väčší projekt. Inak vydávame skladby minulosti; myslíme si, že vydanie nôt im pomôže dostať sa do širšieho povedomia. V CD nosičoch máme tri hlavné edície – súčasnú hudbu, jazz a Monumentae musiacae slovacae, kde sme vydali už spomínané diela Antona Zimmermanna, ale aj Pestrý zborník, či komornú tvorbu J. L. Bellu.
K vašim činnostem patří i pořádání výchovných koncertů? Pro jaké věkové skupiny a jakým způsobem je organizujete? Jaká je odezva mezi mladými? Návštěvnost klesá nebo stoupá? Výchovné koncerty alebo koncerty pre školy zahŕňajú deti od predškolského veku po stredoškolákov. Ponúkame dvadsaťštyri programov, ktoré si v minulom roku pozrelo celkom vyše 42 tisíc detí. Dlhodový klesajúci záujem sa nám v minulom roku podarilo zvrátiť a počet koncertov sa zdvojnásobil na takmer päťsto. Odozvu mapujeme priebežne, podľa záujmu meníme aj ponúkané programy. Prijímame nové scenáre a máme odborný tím spolupracovníkov z oblasti hudobného školstva, ktorí našu činnosť pravidelne monitorujú.
Jak je to na Slovensku s hudebními agenturami? Uživí se? Nebo je pro umělce výhodnější nechat se zastupovat ve světě? Na Slovensku evidujeme okolo 100 agentúr, niektoré majú dlhodobé aktivity ako usporiadatelia podujatí. Agentúry zastupujúce umelcov sú skôr v začiatkoch. Zopár umelcov sa necháva zastupovať agentúrami v zahraničí.
Hudobné centrum vydává časopis Hudobný život. Na jakou čtenářskou obec se časopis zaměřuje? Hudobný život je jediný odborný časopis, ktorý sa venuje hudobnej kultúre na Slovensku.
Je širokospektrálny a jeho ambíciou je osloviť tak odbornú hudobnú verejnosť ako aj amatérov a milovníkov hudby.
